Čo je to soja?
1 kilogram sóje obsahuje rovnaké množstvo bielkovín ako 4 kg mäsa. V prepočte na vajíčka to je 56 kusov, a v prepočte na mlieko je to celých 10 litrov ....
Odkiaľ sa soja vzala?
Soja pochádza zo sójových bôbov, ktoré sa tvoria na rastline s latinským názvom Glycine max a radíme ju medzi zeleninu - strukoviny. Bola prvýkrát vyšľachtená v Číne pred viac ako 4000 rokmi. Získavajú sa z nej sójové bôby a pestuje sa hlavne kvôli olejové a proteínové priečinku. Veľká časť úrody je spracovaná práve na rastlinný olej a zvyšky sú využívané ako krmivo pre zvieratá. Sójový proteín je považovaný za plnohodnotnú bielkovinu, pretože obsahuje aj esenciálne aminokyseliny (tie, ktoré si telo nedokáže samo vyprodukovať, a musíme ich tak prijímať v potrave). Dnes sa sója okrem Číny pestuje hlavne v Severnej a Južnej Amerike. Najväčšími producentmi sú: USA, Brazília, Austrália, Argentína a Čína.
Čo obsahuje?
Soja obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, minerálne látky ako je napríklad fosfor, draslík, horčík, vápnik, železo a zinok. V neposlednom rade obsahuje pre telo potrebné vitamíny A, B, D a E. Sójové bôby sú pravdepodobne najbohatším zdrojom proteínov, vitamínov a minerálov, aký v rastlinnej ríši existuje. Obsahujú aj cenné fytochemikálie. Sú veľmi výživné a majú neobyčajnú schopnosť chrániť nás pred chorobami, čo je zrejmé z ich zloženia.
Soja je strukovina obsahujúca asi 35 až 38 % bielkovín, čo je mimochodom oveľa viac, než koľko sa nachádza vo vajciach (12%) či mäse (20%). U rastlinné bielkoviny je stráviteľnosť stopercentne porovnateľná so stráviteľnosťou bielkovín z mäsa a mlieka. Hodnota bielkoviny sa blíži hodnote bielkoviny hovädzieho mäsa. (Pri súčte chemického skóre PDCAAS (Protein Digestibility Corrected Amino Acid Score).
Čo hovoria vedci?
Vedci zistili, že u Japoniek, Číňaniek a Kórejčaniek je veľmi nízky výskyt karcinómu prsníka. Všeobecne tiež platí, že ako ženy, tak muži na Ďalekom východe takmer vôbec netrpia chorobami reprodukčnej sústavy a majú nižší obsah cholesterolu v krvi. Tento fakt nie je zapríčinený genetickými ani rasovými faktormi, ale životným štýlom, najmä potom stravou. Je známou skutočnosťou, že ľudia žijúci na Ďalekom východe získavajú veľkú časť proteínov z strukovín, napr. zo sóje, a v menšej miere z rýb; hovädzie alebo bravčové mäso takmer nekonzumujú.
Ukázalo sa, že v sóji obsiahnutý genistein chráni pred trombózou, zabraňuje tvorbe trombínu (katalyzátora v koagulačnej kaskáde) a znižuje priľnavosť krvných doštičiek. Najvážnejším následkom arteriosklerózy je vznik trombu čiže krvnej zrazeniny v cieve. Trombóza koronárnych artérií vedie k infarktu myokardu a trombóza cerebrálnych artérií spôsobuje mozgovú mŕtvicu. Izoflavóny tvorí najvýznamnejšiu nevýživné zložku sóje, ktorá má výrazné liečivé vlastnosti. Sú to tzv fytoestrogény (ženské rastlinné hormóny), ktoré pôsobia podobne ako estrogén, ale bez vedľajších účinkov. Najdôležitejšie z nich sú genistein (objavený v roku 1987) a daidzein. Nie je doposiaľ presne zistené, aké množstvo izoflavónov sa v sóji nachádza. Zatiaľ čo niektorí odborníci sa domnievajú, že 100 g sójových výrobkov telu poskytuje 100 až 200 mg, iní sú pri určovaní množstva ďaleko triezvejší. Isté ale je, že sójový olej ani detská sójová výživa tieto látky neobsahujú.