Čo je to glutaman sodný?
Používať, alebo nepoužívať glutaman a je alebo nie je škodlivý?
Čo je to teda ten glutaman?
Glutamát sodný (tiež označovaný ako glutaman sodný alebo E 621) je sodná soľ kyseliny glutámovej, jednej z prirodzených aminokyselín tvoriacich bielkoviny obsiahnuté vo všetkých živých organizmoch. Ak sa glutamát vyskytuje voľne, tj neviazaný do bielkovín, udeľuje potravine výraznejšiu chuť. Prirodzene sa vyskytuje v hubách, zrelých paradajkách, niektorých syroch, uleželom mäse a v morskej riase Laminaria japonica, ktorú japonskí kuchári používajú už od 5. storočia na dochucovanie pokrmov. Je to jedna z najpoužívanejších prídavných látok pre jej schopnosť zvýraznenie chuti. Použitie látky je: pre ochutenie mrazených mäsových, hydinových, zeleninových a ďalších výrobkoch, instantných polievkach, zmesiach korenia, hotových jedlách, sójovej omáčky a mnohých ďalších. Táto látka je často uvádzaná ako koreniace prísada.
Je glutaman škodlivý?
V 80. rokoch boli uskutočnené rozsiahle štúdie pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo (FAO), ktoré nepotvrdili negatívny vplyv glutamanu sodného na ľudské zdravie, a preto ani nestanovili bezpečnú hornú hranicu dennej dávky jeho príjmu v potrave. Bolo publikované, že úplne bezproblémová hranica je 120 mg / kg hmotnosti človeka (mimo prirodzený prísun v neupravených potravinách). Odporcovia glutamátu však argumentujú, že aj tieto štúdie boli ovplyvnené lobby výrobcov tohto ochucovadlá. Zaujímavé je aj to, že v roku 2000 bol objavený špecifický chuťový receptor pre glutamát. To znamená, že okrem základných štyroch chutí - sladké, horké, slané a kyslé - rozoznávame aj piatu, označovanú umami, ktorú vyvoláva práve glutamát. V SR je používanie glutamanu sodného povolené v obmedzenom množstve k všetkým potravinám s výnimkou nealkonápojov. V USA je používanie látky povolené.
V minulosti panovali obavy z nežiaducich účinkov glutamanu sodného na ľudský organizmus. Bolo administratívno obmedzované jeho využitie vo verejnom stravovaní i pri výrobe hotových potravín. Bol zakázaný v potravinách určených pre deti do troch rokov.
Boli popísané prejavy častejšieho užívania: najmä môže vyvolať zvracanie, zadržiavanie vody v tele, stuhnuté svaly, búšenie srdca, závraty, bolesti hlavy a studený pot, najmä u citlivejších osôb. Pretože sa vyskytovali najmä pri požití čínskych jedál, dostali v USA označenie syndróm čínskej reštaurácie (angl. CRS, Chinese Restaurant Syndrome). Tieto príznaky opísal v roku 1968 v časopise New England Journal of Medicine Robert Ho Man Kwok a podľa neho sú nazývané tiež Kwokova choroba. Niektorí oponenti užívanie glutamátu v kulinárstve upozorňovali na možnú súvislosť s diabetes či s Alzheimerovou chorobou.
Vedci z univerzity v nemeckom Kieli vykonávali štúdii na laboratórnych krysách a zistili, že glutaman potláča hormóny zodpovedné za spaľovanie tukov. Tým vyvolal u zvierat zvýšenú žravosť a obezitu.
Ako sa dostal do Európy?
Až do druhej svetovej vojny sa používal iba v ázijských krajinách, potom si americkí vojaci obľúbili chuť japonských konzerv, a tak sa dostal glutamát do sveta.
Ako sa vyrába?
Priemyselne sa čistý glutamát sodný najčastejšie vyrába z hydrolyzátu kvasiniek, pestovaných na substrátoch obsahujúcich škrob (najmä zemiaky, múka, cukrová repa, melasa a pod). Získaná zmes aminokyselín sa delia a čistá kyselina L-glutámová sa čiastočne neutralizuje hydroxidom sodným takto:
HOOC-CH(NH2)-CH2-CH2-COOH + NaOH → HOOC-CH(NH2)-CH2-CH2-COONa + H2O
Používať alebo nepoužívať?
Je to asi ako so všetkým - používať s mierou. Ak mávate po glutamanu zmiešané pocity, vynechajte ho. Ak Vám to žiadne problémy neprináša, nepreháňajte to. Je však bezpochyby, že jedlá s glutamanom sú chutnejšie. Ale úplný záver si každý musí urobiť sám ....